SOCIĆLNA PHOBIA
SociĆ”lna fĆ³bia VzÅ„ahuje sa na ĆŗzkostnĆ© poruchy, ktorĆ½m Älovek ÄelĆ v sociĆ”lnych zĆ”ležitostiach a udalostiach. SpĆŗŔńanie tejto situĆ”cie vyplĆ½va zo strachu z negatĆvneho hodnotenia a ponižovania druhĆ½ch ľudĆ. Nepokoj, znĆ”my aj ako sociĆ”lna ĆŗzkostnĆ” porucha, je jednou z najbežnejÅ”Ćch chorĆ“b.
SociĆ”lna fĆ³bia; Je to vidieÅ„ v obmedzenĆ½ch oblastiach, ako sĆŗ obavy z rozprĆ”vania pred verejnosÅ„ou, ako aj rozmery každodennĆ©ho života ľudĆ. Ochorenie je bežnĆ© v obdobĆ detstva alebo dospievania jednotlivca, ktorĆ© sa prejavuje.
SociĆ”lna fĆ³bia; Jedinci s nepohodlĆm sa cĆtia napƤtĆ a nepohodlnĆ v sociĆ”lnych oblastiach a situĆ”ciĆ”ch.
PrĆÄiny sociĆ”lnej fĆ³bie; mĆ“Å¾u byÅ„ založenĆ© na mnohĆ½ch zĆ”kladoch. NajvƤÄÅ”Ć podiel na vĆ½skyte tohto stavu vÅ”ak majĆŗ genetickĆ© faktory. RodinnĆ” histĆ³ria alebo Älenovia rodiny; u jednotlivca mĆ“Å¾e zvĆ½Å”iÅ„ pravdepodobnosÅ„ tejto poruchy. SĆŗÄasne, nadmernĆ” ÄasÅ„ amygdaly v mozgu, ktorĆ” riadi pocit strachu, spĆŗŔńa vznik tohto stavu.
Faktory vyvolĆ”vajĆŗce spoloÄnĆŗ ĆŗzkostnĆŗ poruchu; estrĆ”dy. Rodiny, ktorĆ© vyrastali v prĆliÅ” ovlĆ”dajĆŗcej a utlĆ”Äateľskej rodine, sa v dospelosti plachĆ½ch detĆ nevyskytovali fyzicky.
je možnĆ© vidieÅ„ aj v dospelosti jednotlivcov, ktorĆ zažili rĆ“zne zdravotnĆ© problĆ©my sĆŗvisiace s ich hlasom.
PrĆznaky sociĆ”lnej fĆ³bie; Aj keÄ sa prejavuje rĆ“znymi spĆ“sobmi, prejavuje sa najmƤ rĆ“znymi fyziologickĆ½mi a emocionĆ”lnymi spĆ“sobmi. Strach, bĆŗÅ”enie srdca, sÄervenanie tvĆ”re, pocit podrĆ”Å¾denosti, tachykardia, nadmernĆ© potenie, dĆ½chaviÄnosÅ„, sucho v Ćŗstach, bolesÅ„ brucha, rozmazanĆ© videnie, rozmazanie v rukĆ”ch a hlase sa mĆ“Å¾u prejavovaÅ„ rĆ“znymi spĆ“sobmi.
DiagnĆ³za sociĆ”lnej fĆ³bie; Äi sa u Äloveka rozvĆja sociĆ”lna fĆ³bia tvĆ”rou v tvĆ”r inĆ½m situĆ”ciĆ”m. Alebo je diagnostikovanĆ” pokusom zistiÅ„, Äi spĆ“sobuje fyzickĆ½ alebo duÅ”evnĆ½ problĆ©m. V diagnostickom procese je potrebnĆ© skĆŗmaÅ„ frekvenciu a podmienky, za ktorĆ½ch sa prĆznaky vyskytujĆŗ. Na urÄenie stupÅa nepohodlia sa osoba podrobuje rĆ“znym Å”peciĆ”lne pripravenĆ½m testom.
Test sociĆ”lnej fĆ³bie; sa použĆva na urÄenie stupÅa nepohodlia. NajbežnejÅ”Ćmi z tĆ½chto testov sĆŗ Liebowitzova Å”kĆ”la sociĆ”lnej Ćŗzkosti. Test meria rolu osoby vzhľadom na rĆ“zne situĆ”cie. 24 je urÄenĆ½ testom pozostĆ”vajĆŗcim z otĆ”zok.
LieÄba sociĆ”lnej fĆ³bie; PsychiatrickĆ” lieÄba je jednĆ½m z najzĆ”kladnejÅ”Ćch spĆ“sobov vĆ½beru. Okrem toho sa aplikuje lieÄba liekmi. Aj keÄ sĆŗ tieto procesy u mnohĆ½ch pacientov užitoÄnou metĆ³dou, mĆ“Å¾u sa vyskytnĆŗÅ„ aj vtedy, keÄ nie sĆŗ užitoÄnĆ©.
psychoterapia; Jeho cieľom je prinĆŗtiÅ„ pacienta, aby v priebehu procesu pochopil a zmenil negatĆvne Ćŗsudky, ktorĆ© sa ho tĆ½kajĆŗ. Jeho cieľom je zĆskaÅ„ dĆ“veru v sociĆ”lne situĆ”cie.
liek; V procese použitia existuje veľa rĆ“znych druhov liekov. Existuje veľa liekov, najmƤ drog depresie.