HRAĆ€ DOPLNKU

ZĂĄvislosĆ„, ktorĂĄ je jednĂœm z najbeĆŸnejĆĄĂ­ch alebo najpopulĂĄrnejĆĄĂ­ch problĂ©mov nedĂĄvnej doby, sa mĂŽĆŸe prejaviĆ„ v mnohĂœch bodoch. ZĂĄvislosĆ„ na objekte sa niekedy niekedy prejavĂ­ pomocou technolĂłgie. Pri zrĂœchÄŸovanĂ­ tejto situĂĄcie zohrĂĄvali veÄŸkĂș Ășlohu najmĂ€ vĂœvoj v oblasti technolĂłgiĂ­ a hier. Aj keď sa videohry rozvĂ­jali rĂœchlo, od 1970-u sa stali sĂșčasĆ„ou ĆŸivota ÄŸudĂ­. V dĂŽsledku tohto procesu je skĂșmanie negatĂ­vnych Ășčinkov hier, ktorĂ© majĂș dĂŽleĆŸitĂ© a nevyhnutnĂ© miesto v ÄŸudskom ĆŸivote, na ÄŸudskĂ© zdravie a ĆŸivot, predmetom nedĂĄvnej histĂłrie. VyĆĄĆĄie uvedenĂ© nepohodlie najviac zasiahlo mladĂœch ÄŸudĂ­ a ukazuje sa na tĂșto omĆĄu.



V knihe MedzinĂĄrodnĂĄ klasifikĂĄcia chorĂŽb, ktorĂĄ je odkazom na SvetovĂș zdravotnĂ­cku organizĂĄciu, adaptĂĄcia 2018 nie je chorobou vyjadrenou Americkou psychiatrickou asociĂĄciou.

Na začiatku hry spĂŽsobuje zĂĄvislosĆ„; Ășspech v hre je určenĂœ časom, ktorĂœ je hre pridelenĂœ. Dizajn je navrhnutĂœ tak, aby predÄșĆŸil čas strĂĄvenĂœ hrou. Osoba mĂĄ tendenciu vyvĂ­jaĆ„ vĂ€ÄĆĄie Ășsilie a trĂĄviĆ„ viac času. TĂœm, kto začne maĆ„ pocit, ĆŸe bude ĂșspeĆĄnejĆĄĂ­, sa predlĆŸuje čas, ktorĂœ sa venuje hrĂĄm.

PrĂ­znaky zĂĄvislosti na hre; NajjednoduchĆĄou zo vĆĄetkĂœch je existencia nadĆĄtandardnĂ©ho procesu reflexie v tejto oblasti. ExistujĂș situĂĄcie, ako je cĂ­tiĆ„ sa veÄŸmi zle a maĆ„ pocit deprivĂĄcie v obdobĂ­, keď sa človek nehrĂĄ, situĂĄcia, v ktorej človek trĂĄvi viac času kvĂŽli tomu, aby sa cĂ­til dobre, a tĂĄto tĂșĆŸba sa ukazuje viac. Aj keď sa človek snaĆŸĂ­ predchĂĄdzaĆ„ tejto situĂĄcii, medzi prĂ­znaky patria situĂĄcie, ktorĂœm nemĂŽĆŸe zabrĂĄniĆ„ alebo ju obmedziĆ„, situĂĄcie, ktorĂ© danĂĄ osoba nechce robiĆ„ to, čo predtĂœm urobila a uĆŸila si ich, alebo situĂĄcie. Okrem tĂșĆŸby hraĆ„ hry nepretrĆŸite v rĂŽznych prostrediach alebo rĂŽznych problĂ©mov sĂșvisiacich s hranĂ­m hier existujĂș aj situĂĄcie, ako je tendencia skrĂœvaĆ„ čas, ktorĂœ človek venuje hraniu alebo klamstvu. V prĂ­padoch, keď sa človek cĂ­ti zle alebo mĂĄ nejakĂ© Ć„aĆŸkosti, poĆŸiada o hranie hier, aby sa cĂ­til lepĆĄie a začali mu chĂœbaĆ„ situĂĄcie, s ktorĂœmi sa človek stretĂĄva kvĂŽli neprĂ­jemnostiam pri hranĂ­. Stručne povedanĂ©, tieto prĂ­znaky, ktorĂ© sa u človeka vyskytujĂș, moĆŸno zoskupiĆ„ fyzicky alebo psychicky.

Účinky zĂĄvislosti na hre; Okrem psychologickĂœch nĂĄsledkov pre pacienta mĂĄ aj fyzickĂ© nĂĄsledky. Únava, migrĂ©na, bolesĆ„ očí vedie k takĂœm dĂŽsledkom. Je moĆŸnĂ© vidieĆ„ aj syndrĂłm karpĂĄlneho tunela, ktorĂœ mĂĄ za nĂĄsledok znecitlivenie, brnenie, bolesĆ„ a znĂ­ĆŸenĂș silu v ruke. Je moĆŸnĂ© vyhnĂșĆ„ sa niektorĂœm povinnostiam, aby sa venoval čas zĂĄvislosti. V niektorĂœch prĂ­padoch mĂŽĆŸe dĂŽjsĆ„ k znĂ­ĆŸeniu osobnej starostlivosti a hygieny.

NajbeĆŸnejĆĄou sĂșčasĆ„ou zĂĄvislosti na hre je mladĂĄ populĂĄcia. NajmĂ€ technolĂłgia Ășzko sĂșvisĂ­ s prĂĄcou a mladĂĄ populĂĄcia, ktorĂĄ často takĂœmto hrĂĄm trĂĄvi čas, predstavuje rizikovĂș oblasĆ„, v ktorej je pravdepodobnosĆ„ zĂĄvislosti na hre najbeĆŸnejĆĄia. DospievajĂșci, najmĂ€ tĂ­, ktorĂ­ majĂș poruchu pozornosti, hyperaktivitu a Aspergerov syndrĂłm, sĂș vystavenĂ­ veÄŸkĂ©mu riziku.

Zabråƈte zĂĄvislosti na hre; Na tento Ășčel moĆŸno prijaĆ„ rĂŽzne opatrenia. Aby sa zabrĂĄnilo tejto zĂĄvislosti u detĂ­, mal by byĆ„ počítačom a hrĂĄm stanovenĂœ určitĂœ časovĂœ limit. Aby sa zabrĂĄnilo zĂĄvislosti na hre, nemali by byĆ„ tieto vĂœrobky v spĂĄlni. MĂŽĆŸe sa tieĆŸ zabezpečiĆ„, ĆŸe deti budĂș skĂŽr ako hry zameranĂ© na umenie, kultĂșru a rĂŽzne cvičenia.

Ukončenie zĂĄvislosti na hre; PrvĂœ spĂŽsob, ako to urobiĆ„, je pokĂșsiĆ„ sa skrĂĄtiĆ„ čas vyhradenĂœ hre a tejto oblasti, stanoviĆ„ určitĂ© limity, mimo hry mĂŽĆŸe byĆ„ potrebnĂ© nĂĄjsĆ„ koníček alebo cvičenie. Ak osoba nemĂŽĆŸe tĂœmto spĂŽsobom zabrĂĄniĆ„ zĂĄvislosti, mala by vyhÄŸadaĆ„ pomoc odbornĂ­kov.

Liečba zĂĄvislosti na hre; ZĂĄkladom tejto zĂĄvislosti sĂș psychologickĂ© dĂŽvody. V dĂŽsledku toho by sa najprv mal preskĂșmaĆ„ zĂĄklad zĂĄvislosti a mali by existovaĆ„ situĂĄcie, ktorĂ© tĂșto zĂĄvislosĆ„ spĂŽsobujĂș. Proces liečby sa teda mĂŽĆŸe určiĆ„ podÄŸa vĂœsledkov. V tomto procese je moĆŸnĂ© uplatniĆ„ psychologickĂ© alebo drogovĂ© oĆĄetrenie. Jednou z procedĂșr aplikovanĂœch v tomto procese je kognitĂ­vna behaviorĂĄlna terapia. TĂĄto terapeutickĂĄ metĂłda je zameranĂĄ na realizĂĄciu a rieĆĄenie individuĂĄlnych hracĂ­ch vzorcov. UskutočƈujĂș sa rĂŽzne ĆĄtĂșdie o osobe samotnej a uskutočƈujĂș sa niektorĂ© konkrĂ©tne ĆĄtĂșdie.



MĂŽĆŸu sa vĂĄm páčiĆ„ aj tieto
komentovaƄ