HRAĆ€ DOPLNKU
ZĂĄvislosĆ„, ktorĂĄ je jednĂœm z najbeĆŸnejĆĄĂch alebo najpopulĂĄrnejĆĄĂch problĂ©mov nedĂĄvnej doby, sa mĂŽĆŸe prejaviĆ„ v mnohĂœch bodoch. ZĂĄvislosĆ„ na objekte sa niekedy niekedy prejavĂ pomocou technolĂłgie. Pri zrĂœchÄŸovanĂ tejto situĂĄcie zohrĂĄvali veÄŸkĂș Ășlohu najmĂ€ vĂœvoj v oblasti technolĂłgiĂ a hier. Aj keÄ sa videohry rozvĂjali rĂœchlo, od 1970-u sa stali sĂșÄasĆ„ou ĆŸivota ÄŸudĂ. V dĂŽsledku tohto procesu je skĂșmanie negatĂvnych ĂșÄinkov hier, ktorĂ© majĂș dĂŽleĆŸitĂ© a nevyhnutnĂ© miesto v ÄŸudskom ĆŸivote, na ÄŸudskĂ© zdravie a ĆŸivot, predmetom nedĂĄvnej histĂłrie. VyĆĄĆĄie uvedenĂ© nepohodlie najviac zasiahlo mladĂœch ÄŸudĂ a ukazuje sa na tĂșto omĆĄu.
V knihe MedzinĂĄrodnĂĄ klasifikĂĄcia chorĂŽb, ktorĂĄ je odkazom na SvetovĂș zdravotnĂcku organizĂĄciu, adaptĂĄcia 2018 nie je chorobou vyjadrenou Americkou psychiatrickou asociĂĄciou.
Na zaÄiatku hry spĂŽsobuje zĂĄvislosĆ„; Ășspech v hre je urÄenĂœ Äasom, ktorĂœ je hre pridelenĂœ. Dizajn je navrhnutĂœ tak, aby predÄșĆŸil Äas strĂĄvenĂœ hrou. Osoba mĂĄ tendenciu vyvĂjaĆ„ vĂ€ÄĆĄie Ășsilie a trĂĄviĆ„ viac Äasu. TĂœm, kto zaÄne maĆ„ pocit, ĆŸe bude ĂșspeĆĄnejĆĄĂ, sa predlĆŸuje Äas, ktorĂœ sa venuje hrĂĄm.
PrĂznaky zĂĄvislosti na hre; NajjednoduchĆĄou zo vĆĄetkĂœch je existencia nadĆĄtandardnĂ©ho procesu reflexie v tejto oblasti. ExistujĂș situĂĄcie, ako je cĂtiĆ„ sa veÄŸmi zle a maĆ„ pocit deprivĂĄcie v obdobĂ, keÄ sa Älovek nehrĂĄ, situĂĄcia, v ktorej Älovek trĂĄvi viac Äasu kvĂŽli tomu, aby sa cĂtil dobre, a tĂĄto tĂșĆŸba sa ukazuje viac. Aj keÄ sa Älovek snaĆŸĂ predchĂĄdzaĆ„ tejto situĂĄcii, medzi prĂznaky patria situĂĄcie, ktorĂœm nemĂŽĆŸe zabrĂĄniĆ„ alebo ju obmedziĆ„, situĂĄcie, ktorĂ© danĂĄ osoba nechce robiĆ„ to, Äo predtĂœm urobila a uĆŸila si ich, alebo situĂĄcie. Okrem tĂșĆŸby hraĆ„ hry nepretrĆŸite v rĂŽznych prostrediach alebo rĂŽznych problĂ©mov sĂșvisiacich s hranĂm hier existujĂș aj situĂĄcie, ako je tendencia skrĂœvaĆ„ Äas, ktorĂœ Älovek venuje hraniu alebo klamstvu. V prĂpadoch, keÄ sa Älovek cĂti zle alebo mĂĄ nejakĂ© Ć„aĆŸkosti, poĆŸiada o hranie hier, aby sa cĂtil lepĆĄie a zaÄali mu chĂœbaĆ„ situĂĄcie, s ktorĂœmi sa Älovek stretĂĄva kvĂŽli neprĂjemnostiam pri hranĂ. StruÄne povedanĂ©, tieto prĂznaky, ktorĂ© sa u Äloveka vyskytujĂș, moĆŸno zoskupiĆ„ fyzicky alebo psychicky.
ĂÄinky zĂĄvislosti na hre; Okrem psychologickĂœch nĂĄsledkov pre pacienta mĂĄ aj fyzickĂ© nĂĄsledky. Ănava, migrĂ©na, bolesĆ„ oÄĂ vedie k takĂœm dĂŽsledkom. Je moĆŸnĂ© vidieĆ„ aj syndrĂłm karpĂĄlneho tunela, ktorĂœ mĂĄ za nĂĄsledok znecitlivenie, brnenie, bolesĆ„ a znĂĆŸenĂș silu v ruke. Je moĆŸnĂ© vyhnĂșĆ„ sa niektorĂœm povinnostiam, aby sa venoval Äas zĂĄvislosti. V niektorĂœch prĂpadoch mĂŽĆŸe dĂŽjsĆ„ k znĂĆŸeniu osobnej starostlivosti a hygieny.
NajbeĆŸnejĆĄou sĂșÄasĆ„ou zĂĄvislosti na hre je mladĂĄ populĂĄcia. NajmĂ€ technolĂłgia Ășzko sĂșvisĂ s prĂĄcou a mladĂĄ populĂĄcia, ktorĂĄ Äasto takĂœmto hrĂĄm trĂĄvi Äas, predstavuje rizikovĂș oblasĆ„, v ktorej je pravdepodobnosĆ„ zĂĄvislosti na hre najbeĆŸnejĆĄia. DospievajĂșci, najmĂ€ tĂ, ktorĂ majĂș poruchu pozornosti, hyperaktivitu a Aspergerov syndrĂłm, sĂș vystavenĂ veÄŸkĂ©mu riziku.
ZabrĂĄĆte zĂĄvislosti na hre; Na tento ĂșÄel moĆŸno prijaĆ„ rĂŽzne opatrenia. Aby sa zabrĂĄnilo tejto zĂĄvislosti u detĂ, mal by byĆ„ poÄĂtaÄom a hrĂĄm stanovenĂœ urÄitĂœ ÄasovĂœ limit. Aby sa zabrĂĄnilo zĂĄvislosti na hre, nemali by byĆ„ tieto vĂœrobky v spĂĄlni. MĂŽĆŸe sa tieĆŸ zabezpeÄiĆ„, ĆŸe deti budĂș skĂŽr ako hry zameranĂ© na umenie, kultĂșru a rĂŽzne cviÄenia.
UkonÄenie zĂĄvislosti na hre; PrvĂœ spĂŽsob, ako to urobiĆ„, je pokĂșsiĆ„ sa skrĂĄtiĆ„ Äas vyhradenĂœ hre a tejto oblasti, stanoviĆ„ urÄitĂ© limity, mimo hry mĂŽĆŸe byĆ„ potrebnĂ© nĂĄjsĆ„ konĂÄek alebo cviÄenie. Ak osoba nemĂŽĆŸe tĂœmto spĂŽsobom zabrĂĄniĆ„ zĂĄvislosti, mala by vyhÄŸadaĆ„ pomoc odbornĂkov.
LieÄba zĂĄvislosti na hre; ZĂĄkladom tejto zĂĄvislosti sĂș psychologickĂ© dĂŽvody. V dĂŽsledku toho by sa najprv mal preskĂșmaĆ„ zĂĄklad zĂĄvislosti a mali by existovaĆ„ situĂĄcie, ktorĂ© tĂșto zĂĄvislosĆ„ spĂŽsobujĂș. Proces lieÄby sa teda mĂŽĆŸe urÄiĆ„ podÄŸa vĂœsledkov. V tomto procese je moĆŸnĂ© uplatniĆ„ psychologickĂ© alebo drogovĂ© oĆĄetrenie. Jednou z procedĂșr aplikovanĂœch v tomto procese je kognitĂvna behaviorĂĄlna terapia. TĂĄto terapeutickĂĄ metĂłda je zameranĂĄ na realizĂĄciu a rieĆĄenie individuĂĄlnych hracĂch vzorcov. UskutoÄĆujĂș sa rĂŽzne ĆĄtĂșdie o osobe samotnej a uskutoÄĆujĂș sa niektorĂ© konkrĂ©tne ĆĄtĂșdie.