LIDYA CIVILIZĂCIA
Lydia je oblasĹĽ medzi riekami Menderes a Gediz. Lydania, ktorĂ˝ch poznĂĄ tento nĂĄzov, sĂş indoeurĂłpski obÄania. BC 687 - BC. Ĺ˝ili medzi 546om. HlavnĂ˝m mestom je SardeĹ. Giges bol prvĂ˝m krĂĄÄžom ĹĄtĂĄtu zaloĹženĂ˝m v 680e pred Kristom. Ako silnĂ˝ veliteÄž rozĹĄĂril Giges ĹĄtĂĄtne hranice na KÄązÄąlÄąrmak. Dlho bojoval s CimmeriĂĄnmi.
PozeraĹĽ sa na chronologickĂ˝ poriadok krĂĄÄžov najpokroÄilejĹĄĂch obdobĂ civilizĂĄcie; Gygy (680-652-BC), Ardys (652-625-BC), Sadyattes (625-610-BC), Alyattes BC; 610 575,
Croesus (575-546 BC).
Lydania, prvĂĄ civilizĂĄcia, ktorĂĄ pouĹžĂva peniaze, pouĹžĂva peniaze, zlato, striebro a elektrolyty. PoslednĂŠ obdobie krĂĄÄža Croesusa je najbohatĹĄĂm a najjasnejĹĄĂm obdobĂm civilizĂĄcie.
Jazyk v Lydii
Jazyk, ktorĂ˝ sa pouĹžĂval v siedmom storoÄĂ pred Kristom, sa nepouĹžĂval od prvĂŠho storoÄia pred Kristom. A Äasom sa to stalo mĹtvym jazykom.
V dĂ´sledku vykopĂĄvok v Sardes, 5. a 4. Boli nĂĄjdenĂŠ Lydianske diela z storoÄia. A abeceda v tĂ˝chto textoch je odvodenĂĄ od vĂ˝chodnej grĂŠckej abecedy.
V spisoch v spoloÄnosti, ktorĂĄ bola zasiahnutĂĄ ZĂĄpadom viac ako v AnatĂłlii, boli grĂŠcke abecedy podobnĂŠ. Tento typ stoliÄiek bol pouĹžitĂ˝ pri nĂĄpisoch okolo Sardis v 100e.
NĂĄboĹženstvo v Lydii
Hoci o nĂĄboĹženskej ĹĄtruktĂşre nie je veÄža informĂĄciĂ, je formovanĂĄ iĂłnskym vplyvom. Ale bohyĹa matky Cybele je v sluĹĄnom bode. Uctievali sa mnohĂ grĂŠcki bohovia, ako Zeus, Apollo a Artemis. Hrobky sa nazĂ˝vali tumuli. Hrobky, ktorĂŠ sa nazĂ˝vali tumuli, boli ozdobenĂŠ mramorovĂ˝m plĂĄĹĄĹĽom, ale po smrti bolo v Ĺživot vieru. Tradovala sa pochovĂĄvanie mĹtvych.
socio-ekonĂłmia
peĹazĂ; VĂ˝menou za komoditu a pracovnĂş silu boli pred pouĹžitĂm mince pouĹžitĂŠ obilniny, sekery, hovädzĂ dobytok a mnoĹžstvo mincĂ. NeskĂ´r sa vĹĄak skladal z guÄžatĂ˝ch a malĂ˝ch kovovĂ˝ch Ăşlomkov, z ktorĂ˝ch hmotnosĹĽ patrila, ku ktorĂ˝m patril ĹĄtĂĄtny znak alebo znak. ObrĂĄzky na minciach sa nazĂ˝vali âdruhyâ. V prvĂ˝ch minciach sa zaÄala konaĹĽ iba prednĂĄ strana tohto typu, zatiaÄž Äo neskĂ´r vzadu. Na zaÄiatku, keÄ bola zobrazovanĂĄ levovĂĄ alebo bĂ˝Äia hlava, zaÄali sa postupne objavovaĹĽ typy predstavujĂşce mestĂĄ a panovnĂkov.
Mince obsahovali nĂĄpisy. V tĂ˝chto spisoch bolo meno verejnosti alebo vedĂşceho, ktorĂ˝ vydal mince, meno ĂşradnĂka zodpovednĂŠho za tlaÄ mincĂ a informĂĄcie vysvetÄžujĂşce typ mince, ako aj dĂĄtum a jednotku.